Prečo vaše dieťa robí stále to isté dokola (a nie je to naschvál)

Toto určite poznáte – vaše dieťa robí niečo stále dokola. Skáče. Lezie. Pýta sa. Opakuje.

Vy ho zastavíte…a o pár sekúnd je späť. Znova a znova. A niekde vnútri sa ozve myšlienka: „Robí mi to naschvál?“

Nie nerobí..

Vo väčšine prípadov nejde o neposlušnosť ale o vývin.

Keď je dieťa v senzitívnom období, jeho mozog mu jednoducho nedá pokoj. Neustále ho „ťahá“ k určitému typu činnosti. Dieťa opakuje, skúša, vracia sa k tomu istému… niekedy až do únavy. Nechce vás ignorovať – robí to preto, že sa učí.

Ako to vyzerá v praxi?

Predstavte si úplne bežnú situáciu. Dieťa skáče po gauči.

Vy mu poviete: „Neskáč, spadneš.“ Na chvíľu možno prestane o minútu je späť.

Znova skáče. A presne tu sa väčšina rodičov zasekne. Pretože to vyzerá ako ignorovanie, vzdor alebo „skúšanie hraníc“. Lenže v skutočnosti sa deje niečo úplne iné.

Čo sa deje naozaj?

Dieťa to nerobí naschvál. Jeho mozog práve potrebuje pohyb. Skúma svoje telo, rovnováhu, koordináciu. Testuje, čo zvládne, kde sú jeho hranice, ako dopadne.

Je to podobné ako u bábätiek, ktoré sa učia chodiť. Tie tiež padajú znova a znova – a napriek tomu to nevzdajú. Nikto ich nemusí motivovať. Nikto ich nemusí nútiť. Jednoducho to robia.

Pretože ich mozog vie, že práve toto teraz potrebujú. A presne takto fungujú aj ďalšie senzitívne obdobia – len sú menej nápadné.

A prečo nás to tak vytáča?

Je tu jeden moment, ktorý rodičia na kurze pomenovali veľmi presne:

„Ja som si myslela, že to robí naschvál.“

A práve tu sa to láme. Keď nerozumieme tomu, čo sa deje, máme prirodzenú tendenciu správanie zastaviť. Zakázať. Vysvetliť. Usmerniť.

Lenže ak ideme proti vývinovej potrebe dieťaťa, napätie nezmizne. Naopak. Začne sa prejavovať inak:

– vzdorom

– hnevom

– frustráciou

A zrazu riešime „problémové správanie“. Spoznávate sa v tejto situácii?

A čo s tým môžeme urobiť?

To, čo rodičom pomohlo najviac, nebolo viac trpezlivosti – ale pochopenie. Pochopenie toho, že nemôžeme zakázať bez toho, aby sme dali náhradu.

Ak dieťa potrebuje skákať, nestačí povedať „neskáč“. Potrebuje dostať priestor, kde to môže robiť bezpečne a prijateľne.

To neznamená dovoliť všetko – ale znamená to reagovať inak. Namiesto boja – spolupráca.

Nie všetko je na prvý pohľad viditeľné..

Pri malých deťoch vieme ľahko rozpoznať potrebu pohybu – vidíme ju. Ale niektoré senzitívne obdobia sú oveľa jemnejšie – dieťa sa neustále pýta, skúša jednu vec stále dookola, vracia sa k slovám, príbehom, detailom – a my to môžeme prehliadnuť alebo podceniť.

Možno problém nie je v správaní a možno problém nie je v tom, čo dieťa robí.

Možno len nevidíme, čo sa za tým skrýva.

A práve toto mení rodičovský pohľad:

V online kurze Manuál pre rodiča s Andreou a Radkou sa venujeme presne týmto situáciám.

Nie len teoreticky ale tak, aby ste vedeli reagovať v každodennom živote.

Ak sa chcete pridať a zmeniť pohľad na svoje dieťa, kliknite SEM. :)